Cieľ NATO splnili okrem Slovenska aj Veľká Británia, USA, Poľsko,
Dánsko, Fínsko, Grécko, Maďarsko a tri pobaltské štáty Estónsko, Litva a
Lotyšsko. Lídrom bolo Poľsko s výdavkami na obranu vo výške 3,92
percenta HDP. Predbehlo tým aj Spojené štáty, ktoré v roku 2023 podľa
najnovších prepočtov vynaložili na obranu 3,24 percenta HDP.
DPA konštatuje, že tieto údaje sú brizantné v súvislosti s vysoko
pravdepodobným návratom Donalda Trumpa do Bieleho domu po novembrových
prezidentských voľbách v USA. Počas svojho prvého funkčného obdobia v
rokoch 2017 - 2021 Trump opakovane kritizoval príliš nízke výdavky
európskych spojencov na obranu a dokonca pohrozil vystúpením USA z
Aliancie. Počas nedávneho predvolebného vystúpenia Trump povedal, že v
prípade útoku Ruska nepomôžu USA spojencom s nízkymi výdavkami na
obranu.
Na konci rebríčka výdavkov sú krajiny ako Španielsko (1,24 percenta),
Belgicko (1,21 percenta) a Luxembursko (1,01 percenta). Nemecko dosiahlo
kvótu 1,66 percenta.
Stoltenberg pri predstavovaní správy privítal, že rok 2023 bol deviatym
po sebe s rastúcimi výdavkami členských krajín NATO na obranu. Uviedol,
že v roku 2024 spojenci NATO v Európe investujú do obrany celkovo 470
miliárd dolárov, čo po prvýkrát predstavuje dve percentá ich
kombinovaného HDP. Tento rok splnia dvojpercentný cieľ dve tretiny
krajín, zatiaľ čo v roku 2014 to boli iba tri, pripomenul Stoltenberg.